Laci začínal svoju hudobnú púť ako svadbový spevák, idol družičiek a postrach ženíchov.
Hitmi ako Tarzan Boy a Komandžero si získaval sympatie všetkých svadobčanov a zavlažoval záhradky nežnému pohlaviu.
Laciho srdce však vždy inklinovalo k tvrdšej hudbe, následkom čoho sa mu po tretej slohe redoveho tanca zvykla vyhodiť vyrážka na intímnom mieste.
Keďže v boji s týmto dermatologickým problémom nepomáhali bežne dostupné mastičky a svadba bez redového tanca bola nemysliteľná, Lacko sa začal obzerať po kapele, ktorá by hrala repertoár prospešnejší jeho zdraviu.
Cez kamarátku kamarátovho kamaráta kamaráta sa nakoniec zoznámil s Lacim Tóthom - vášnivým blanobičom, gitarovým virtuózom Jožim Fastfingerom a basovým showmanom Peťom Š. a základný kameň Grey Dogs bol položený.
Prišli prvé koncerty a s postupom času sa z neho začal stávať rockový showman aký nemá v našom okolí konkurenciu. Modrú košeľu vymenil za vyšívaný kabát a tesiláky za kožené nohavice (aj napriek tomu sa vyrážka už nevrátila).
Podoba s Udom Dirkšnajderom je čisto náhodná, ale na imitácii hlasov rockových vellikánov usilovne pracoval, a občas sa mu dokonca podarí napodobniť nejaké slovíčko z anglického jazyka.
Okrem hudby Lacko žije a živí sa aj iným koníčkom, čo je projektovanie stavieb.
Medzi najvýznamnejšie projekty, na ktorých sa podieľal, patrí 8my rad sedadiel v slávnej opere v Sydney, balkón u Mimovho kamaráta Kaja, altánok pri vodnom diele Gabčíkovo, alebo aj vstupná brána do teleportu Heleny Mezenskej.
Lacko má k tomu všetkému ešte obrovský zmysel pre humor a preto Mima za túto krátku biograficku karikatúru nazabije. :D